Zákon o dani z príjmov definuje príjem v § 2 písm. c) ZDP ako:
- peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia
- nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou
Príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú:
- príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
- príjmy zo živnosti,
- príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),
- príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.
Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.
V zmysle § 9 ods. 2 Zákona o účtovníctve v sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:
- podnikateľ, ktorému to umožňuje osobitný predpis ( 37 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 600/1992 Zb.),
- fyzická osoba ( 1 ods. 1 písm. a) bod 3),
- občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,
- cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.
Predmetom dane fyzickej osoby sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, podiel na zisku (dividendy), podiel na výsledku podnikania, podiel člena pozemkového spoločenstva.
Pravidlo jednoduchého účtovníctva je v tom, že fyzická osoba podnikateľ porovnáva svoje daňovo zdaniteľne príjmy a daňovo zdaniteľné výdavky pre účely zistenia základu dane, pričom je dôležitý dátum príjmu a výdavku.
V sústave jednoduchého účtovníctva sa účtuje v účtovných knihách. Podľa §2 opatrenia o postupoch účtovania v jednoduchom účtovníctve sa v účtovných knihách účtuje v deň uskutočnenia účtovného prípadu.
Najvýznamnejšou účtovnou knihou v jednoduchom účtovníctve je peňažný denník, v ktorom sa zaznamenávajú všetky príjmy a výdavky uskutočnené počas účtovného obdobia. V zmysle §15 ods.2 zákona o účtovníctve peňažný denník poskytuje prehľad o:
– peňažných prostriedkoch v hotovosti a na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,
– priebežných položkách v členní na príjmy a výdavky (zachytávajú pohyb peňažných prostriedkov, ktoré ešte nie sú príjmom alebo výdavkom),
– príjmoch zahrňovaných do základu dane z príjmov celkom, v členení na:
- predaj tovaru,
- predaj výrobkov a služieb,
- ostatné príjmy.
- výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmovcelkom, v členení na:
- zásoby,
- služby (napr. telefónne služby, poštové služby, nájomné, výdavky na cestovné),
- mzdy,
- poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
- tvorbu sociálneho fondu,
- ostatné výdavky (napr. odpisy majetku, miestne dane a poplatky, daň z motorových vozidiel),
– príjmoch a výdavkoch, ktoré neovplyvňujú základ dane.
Účtovania príjmov zahrňovaných do základu dane z predaja tovaru, výrobkov a služieb:
Od 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15 000 eur, ak sa jedná o platby medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi.
Ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo právnická osoba, platba v hotovosti nesmie presiahnuť sumu 5 000 eur.
Zákon zakazuje akékoľvek platby v hotovosti bez ohľadu na ich právny dôvod, okrem výnimiek presne definovaných v zákone. Zákaz sa vzťahuje nielen na platby z a predaj tovaru a poskytovania služieb, ale aj na platby pôžičiek, plnenie záväzkov, vklady spoločníkov zo základného imania, vyplácanie podielov na zisku, platby záloh a preddavkov a pod.
Platba vykonaná za dodanie tovaru na dobierku, ako aj platba kreditnou kartou sa nepovažuje za platbu v hotovosti.
Na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri poskytovaní platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku, sa zákaz nevzťahuje.
V zmysle Zákon o používaní registračnej pokladnice č. 289/2008 (ďalej len „zákon o ERP“) sú podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú služby uvedené v prílohe č. 1 zákona povinní evidovať tržbu cez registračnú pokladnicu.
Zákon o ERP (§3 ods.2) definuje aj niekoľko výnimiek, kedy podnikateľ nemusí mať ERP. Je to napr. pri predaji cenín, cestovných lístkov MHD, telefónnych kariet, mincí, tovaru na dobierku, ak podnikateľ predávajúci tovar alebo poskytujúci služby je ťažko zdravotne postihnutá osoba a je držiteľom preukazu ŤZP a iné. Predajca, ktorý nie je povinný evidovať tržbu cez e-kasu, musí mať o danej skutočnosti na predajnom mieste viditeľne uvedené oznámenie. Ako doklad pre kupujúceho v tomto prípade postačí vyplnenie príjmového pokladničného dokladu.
V prípade poskytovania služieb (činností), ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 zákona: upratovacie práce, administratívne činnosti, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb, odťahovacia služba motorových vozidiel, nákladná cestná doprava, stavebné činnosti, medzi ktoré patria, napr. zemné práce, murárske a omietkarské práce, maľovanie, elektroinštalačné práce, pokrývačské práce a podobne (ide o činnosti, ktoré sú podľa ŠKEČ zahrnuté v divízií 43) sa nevzťahuje povinnosť evidencie tržieb v ORP/VRP – zákona o ERP.
Účtovanie tržieb z e-kasy upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74). V jednoduchom účtovníctve prijatú tržbu účtujeme v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov do pokladnice. Tržba sa účtuje na základe príjmových pokladničných dokladov, resp. uzávierok pokladnice. Podnikateľ sa môže rozhodnúť, resp. ustanoviť si v internej smernici, či bude prijaté tržby evidovať v peňažnom denníku na základe denných, týždenných alebo mesačných uzávierok.
Tržbou na účely zákona o ERP je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť (napr. platobnou kartou, poukážkami). Tržbou je aj platba prijatá ako preddavok a tiež faktúra uhradená v hotovosti. Pre príjem tržby z e-kasy si môže zaviesť samostatnú pokladničnú knihu. Hotovosť je možné prijímať v mene euro ale aj v inej mene, vtedy je povinnosť viesť valutovú pokladnicu. Ak ku dňu konkrétneho účtovného prípadu nemá všetky potrebné účtovné doklady, účtuje sa cez priebežné položky ako napríklad zaúčtovanie tržby, ktorá obsahuje okrem hotovosti aj platby cez terminál. Na strane pokladnice sa príjem peňazí cez terminál účtuje ako výdavok na priebežnú položku, nakoľko ešte nemá účtovný doklad o výdavku – výpis z bankového účtu.
Ak podnikateľ prijme tržbu ako úhradu faktúry, je povinný prijatú tržbu evidovať cez elektronickú alebo virtuálnu registračnú pokladnicu a tržbu zahrnúť do dennej uzávierky. Úhradu faktúry je povinný okrem účtovania v peňažnom denníku zaúčtovať aj v knihe pohľadávok.
Ak podnikateľ prijme úhradu faktúry na bankový účet, úhradu je povinný okrem účtovania v peňažnom denníku zaúčtovať aj v knihe pohľadávok.
